O obci
Oslavujú: Lýdia Zajtra: Anabela

O obci

Lužianky, obec ležiaca severozápadne od mesta Nitry, má rozlohu 1227 ha a 2 400 obyvateľov. Obcou preteká rieka Radošina, ktorá sa tu vlieva do rieky Nitra. Územie, na ktorom sa rozprestiera, sa nachádza na okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny v nadmorskej výške 140 až 190 m.

Na sprašových sedimentoch je uložený pôdny kryt tvorený černozemami, ktorý charakterizuje túto oblasť ako poľnohospodársky produktívnu. Z pôvodnej lesnej pokrývky ostali len prevažne dubové zvyšky.

Symboly obce

 Po obnovení vlastnej samosprávy si obec Lužianky obnovila a v roku 1994 zaviedla do užívania obecné symboly - znak, pečať i zástavu. Pri ich tvorbe vychádzala z historických vzorov najstarších zachovaných dokladov o vzhľade a obsahu obecnej pečate Lužianok v 18. storočí, ktorej námet dala stvárniť podľa dnešných odborných i estetických zásad do podoby zlatého heraldického (dvojhlavého) orla v letku so striebornou zbrojou na čiernom štíte.
V prípade obecnej pečate vtedy samostatnej obce Kajsa, ktorá neskôr splynula a dnes je časťou Lužianok, sa uplatnil námet prevládajúceho poľnohospodárskeho zamestnania obyvateľstva.
V jej osemhrannom pečatidle 2O x 22 mm z polovice 19. storočia je obvodový nápis /KAJSZA KOZSÉG 1854=Obec Kajsa 1954 - okružujúci charakteristické roľnícke nástroje na dlhých rukovätiach symetricky skrížených do šesťcípej hviezdy tak, že zľava doprava je v kosmej polohe kosa, vo zvislej polohe hrable a v šikmej polohe cep.

 

Jediným riešením bolo oprieť sa o znak spoločenskej vrchnosti - vládnucej dynastie, eráru, štátu a vytvoriť obecné pečatidlo Lužianok s figúrou orla, ktorého odtlačky sa zachovali v pečatiach obecných písomnosti z rokov 1771, 1783 a 1790, uschovávaných v urbariálnych spisoch Nitrianskej župy v Štátnom oblastnom archíve Nitra v Ivánke pri Nitre.

Mapa obce

Táto oblasť poskytovala vhodné zdroje obživy, čo znamenalo sústredenie sa obyvateľov na toto územie. Lužianky sú dôležitou archeologickou lokalitou, čoho dôkazom sú náleziská lineárnej keramiky, z tzv. kultúry želiezovskej skupiny z mladšej doby kamennej (600 - 1900 rokov pred Kristom). Významné pre obec je bohaté nálezisko pamiatok najstaršieho stupňa lengyelskej kultúry z neskorej doby kamennej (1900 - 1500 rokov pred Kristom). Na území 

obce sa vystriedali mnohé národy a etniká, príslušníci mnohých kultúr. Vo Veľkomoravskom období sa územie dnešnej obce nachádzalo na severozápadnom okraji vonkajšieho areálu starej Nitry, ako kniežacieho sídla v blízkosti vtedajších trestaneckých osád Zbehy a Holotka.

 

Názov obce Lužianky, vo vtedajšej podobe Sorlou sa objavuje až po zániku Veľkomoravskej ríše a zrejme súvisí s usádzaním sa maďarských dobyvateľských kmeňov medzi staršími slovanskými sídliskami alebo priamo v nich. Jeho najstarší písomný záznam je z roku 1113, hovorí o obci ako o lokalite susediacej s majetkami zoborských benediktínov. Originál listiny je uložený v archíve biskupstva na Nitrianskom hrade.
V počiatočnom období Uhorského štátu (11. - 13. storočia) sa pokresťančila a podľa listiny Karola Roberta z roku 1326 sa obec stala majetkom Nitrianskej sídelnej kapituly. Vznikla filiálka rovnakého mena. Zo zmienky istej listiny z roku 1298, v ktorej sa spomína Kys Sarlo (Malé Šarluhy, Šarlužky), automaticky vyvoláva predpoklad existencie i lokality Nagy Salrlo, Šarluhy. V 16. storočí sa vlastníkom Šarlušiek stalo Ostrihomské arcibiskupstvo a postupne viacerí majitelia zo zemianskych rodov.
Obec Kajsa (Kayza) bola vo vlastníctve Nitrianskeho arcibiskupstva v susedstve Záborského kláštora. Názov je odvodený od slova kajať sa a súvisí s kajúcou činnosťou mníchov. Prvá zmienka o tejto obci sa zachovala z roku 1598.

Prvé podrobnejšie písomné pramene o živote v obci sú až z 18. storočia. Najviac sa môžeme dozvedieť z daňového súpisu všetkých dedín Nitrianskej župy z rokov 1752 – 1753, ktorý je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Ivánke pri

Nitre. .
O Šarlužkách sa v ňom hovorí, že tu vtedy žilo 45 poddanských rodín, z toho 23 sedliackych na necelých 8 usadlostiach, 7 želiarskych a 5 podželiarských rodín. Zo zápisu daní môžeme podobné poznatky čerpať aj o Kajse. Po prvej písomnej zmienke o obci Kaysza vo vlastníctve nitrianskeho biskupa v roku 1598. V roku 1752 žilo v obci 25 poddanských rodín, z toho dve sedliacke, 20 želiarskych, 3 podželiarske. Na pálenku mali 5 destilačných zariadení. Bol tu panský pivovar a panská krčma. Kajsačania obrábali na Kyneku vinicu za osminu úrody. Palivové drevo mala obec Kajsa vlastné. Pasienky dostatočné pre vlastnú potrebu obyvateľstva a k tomu právo slobodného rybolovu v rieke Nitre. Podľa priezvísk sa ukazuje, že väčšina z nich boli Slováci, menšina Maďari, nájdu sa aj nemecké mená.
 Viac sa dozvieme o zložení obyvateľstva až z rokov 1784 - 1787 kedy sa v Uhorsku konalo
prvé moderné sčítanie ľudu, z ktorého sa prvýkrát môžeme dozvedieť presné počty obyvateľov žijúcich vtedy na území dnešných Lužianok. V Šarlužkách (Sarló) bolo vtedy 257 stálych obyvateľov, žili v 47 rodinách a bývali v 47 domoch. Na Kajse bolo 144 obyvateľov, žili v 30 rodinách a bývali v 27domoch.
Prvá zmienka o Korytove (Tekenyos) sa uvádza v roku 1582, keď patril k Drážovciam ako majer Nitrianskeho biskupstva, ležiaci akoby v koryte. V roku 1781 vyrúbal zeman Štefan Kalinay tunajší les a drevo odviezol na Kajsu, z čoho vznikol dlhý spor. V dnešnom Korytove v roku 1850 žilo 15 obyvateľov a v roku 1863 50 obyvateľov. Medzi obcou Lužianky a Drážovcami ležala vtedy lokalita Godorgáth.
O početných osadách v chotári obce svedčí výkaz staníc dostavníku z roku 1783 Nnitra, Parucza, Molnosz, Kaptolon Foldgye, Kaisza, Tekenyos, Godorfáth, Sarluska, Uzbég...
Začiatkom 19. storočia sa počet obyvateľov v oboch našich obciach mierne zvýšil, podľa súpisu z roku 1828 na 329 ľudí a 47 domov v Šarlužkách a 211 ľudí v 30 domoch na Kajse. Novotou v tej dobe bolo prisťahovanie sa niekoľkých židovských rodín, krčmárov a obchodníkov, ktorí od dvadsiatich rokov minulého storočia vytvorili v Šarlužkách malú židovskú komunitu s počtom až do tridsať členov. Im od šesťdesiatych rokov patrila i malá modlitebňa – synagooga.

Významnú udalosť do histórie obce prinieslo v roku 1897 úradné zlúčenie oboch dovtedy samostatných dedín Šarlužiek a Kajsy do jednej spoločnej obce Šarlužky - Kajsa alebo Sarló - Kajsza vo vtedajšom oficiálnom znení s miestnymi časťami Kajsa, Korytník a s chotárnymi časťami Diely, Holotka, Vyražka. Od októbra roku 1948 nesie obec poslovenčené meno Lužianky.

Obyvatelia Lužianok sa od nepamäti zaoberali poľnohospodárstvom. To bolo hlavným zdrojom obživy väčšiny, vzhľadom na priaznivé pôdne a klimatické podmienky. Po zrušení poddanstva v roku 1848 začínajú niektorí samostatne hospodáriť na vlastnej pôde. Po prvej a druhej pozemkovej reforme už pôda zväčša patrila tým, čo na nej pracovali, alebo ju získali za politické zásluhy.

V jarných mesiacoch v roku 1948 rozhodnutím povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy bol rozparcelovaný medzi tunajšími občanmi veľkostatok bývalého majiteľa Falatha a jeho spoločníkov. Družstvo na Kajsy bolo založené v roku 1950, a bolo od 1.1.1961 spolu so Štátnymi majetkami v Lužiankach zlúčené do Výskumného ústavu živočíšnej výroby. Štátne majetky v Lužiankach vznikli v rokoch ako družstvo na Kajsy a hospodárili na pôde predtým cirkevnej. VÚŽV po zlúčení Jednotného roľníckeho družstva na Kajsy a Štátneho majetku v Lužiankach hospodáril na 1034 ha poľnohospodárskej pôdy. Riaditeľstvo VÚŽV bolo až do 70 - tych rokov v Nitre, potom sa presťahovalo na Kajsu, kde je aj v súčasnosti.
Od 1.1.1976 reorganizáciou pôdneho fondu VÚŽV odovzdáva 1 000 ha pôdy Agrokomplexu.
V rokoch 1961 - 1964 sa staré objekty Korytov, dvor Kajsa a dvor Lužianky rušia a vznikajú nové objekty. Od 1.1.1961 farma Kajsa a v rokoch 1964 - 1965 farma Korytov sú účelové hospodárstva.

Okrem VÚŽV sa v obci vytvárali podniky a inštitúcie nápomocné poľnohospodárstvu alebo úzko späté s nim ako šľachtiteľský a semenársky podnik SEMPOL, NAVYS, Hydinárske závody, Víno, Agromechanika, VAN AARSEN, FEROVÝROBA a ďalšie.

VÝVOJ A ROZVOJ ŽELEZNICE V NAŠEJ OBCI Po revolučných zmenách v rokoch 1848 - 1849, keď bolo zrušené poddanstvo, a následná komasácia pozemkov v 60. rokoch priniesli do našej obce ozajstný závan novej doby. V 70. rokoch sa začala budovať železnica. Tak ako železnica sa k našej obci priblížila pošta a telegraf zo sídla v Zbehoch. Všeobecne z historických prameňov o našej železničnej stanici v nadväznosti na obec V traťovom km 41,110 počítanom od stanice Nové Zámky, na trati Nové Zámky - Topoľčany vo výške 151 m nad hladinou mora sa rozprestiera stanica Zbehy z pôvodným názvom „Uzbégh“. Otvorená bola v máji v roku 1881. Stanica Zbehy bola malá, nepatrná, bezvýznamná s dvoma hlavnými koľajami a jednou slepou. V roku 1912 bola stanica predĺžená o 500 m smerom na Nitru a rozšírená na šesť koľají a v roku 1913 na sedem koľají a bolo postavené - vybudované elektrické zabezpečovacie zariadenie, ktoré zaisťovalo vjazd a výjazd vlakov zo smeru Nitra, Radošina. Topoľčany, Leopoldov. Dňa 3.10.1948 bol zmenený názov stanice Zbehy na Lužianky. Týmto dňom bol zmenený i názov obce Šarlužky – Kajsa na Lužianky. Život v obci Lužianky je úzko spätý so železnicou a železničnou stanicou, či už to bolo v dávnej alebo nedávnej minulosti, ako sa dozvedáme z kroník a záznamov, alebo v súčasnosti. Železnica bola, je a verím, že aj bude, jednak ako zdroj obživy, tým že vytvára pracovné miesta, a zároveň neodmysliteľnou súčasťou kultúrnou, športovou, spoločenskou a hospodárskou.

SÚHRN DÔLEŽITÝCH UDALOSTÍ, STAVIEB A AKCIÍ
- 15.12.1951 - bol v strede obce zavedený miestny rozhlas,
- v roku 1955 - sa začalo s výstavbou kultúrneho domu v obci v „akcii Z“
- 11.11.1967 - ukončenie a odovzdanie kultúrneho domu občanom,
- 14. 1.1961 - otvorenie novej školy – 17. triednej a následne školskej bytovky
- v roku 1965 - výstavba obchodu na Kajsy, ul. Korytovská,
- v roku 1970 - výstavba obchodu na Holotke,
- v roku 1965 - budovanie bezprašných ciest, otočky na železničnej stanici pre autobusy Lužianky Nitra a späť,
- v roku 1974 - sa v „akcii Z“ začala výstavba Materskej školy,
- v roku 1981 - odovzdaná materská škola do užívania,
- v roku 1970 - odovzdané do užívania 36 pozemkov za účelom výstavby rodinných domov na uliciach Pod Hliníkom, Nejedlého, Kaplanova,
- rok 1968 - rímskokatolíckej Cirkvi bol daný pozemok pre výstavbu farskej budovy,
- 25.9.1973 - bol odovzdaný „Dom smútku“, ktorý bol zhotovený v „akcii Z“.
Po roku 1989:
- Rozšírenie miestneho rozhlasu - za železničnú trať, do tzv. Kanady. Táto akcia sa vliekla už dve desaťročia
- Zrealizovanie vodovodu
Jednou z najväčších akcii, bola plynofikácia celej obce. Plynofikácia obce bola rozdelená na štyri etapy: Započalo sa rokom 1995 a ukončilo sa v roku 1997
- cesta Kajsa I. a Kajsa II.
- projektové práce na plynofikácii Základnej školy v Lužiankach,
- bol zavedený rozhlas až za železničný prejazd na Topoľčany a pokryje vysielanie na Holotku,
- Rozhlas k ulici Kajsa
- najnutnejšia oprava ulice Závodníkova /penetračne/,
- opravy miestnych komunikácii
- likvidácia divokých skládok za kamenným mostom, za malým mostekom, pri Sile, na hliníku.
- vybudovanie parku pri železničnej stanici,
- 15.6.1998 - začatie budovania chodníkov v obci.

Hoci súvislejšie pramene na sledovanie činnosti OBECNEJ SAMOSPRÁVY máme až od roku 1771 - 1784, predpokladáme, že v našej obci musel byť richtár už od 17. storočia. Obecná samospráva dohliadala, aby bol v obci poriadok, aby sa obecný majetok využíval k čo najväčšej spokojnosti obyvateľov. Do roku 1771 nepoznáme mená žiadnych richtárov v našej obci. Až po tomto roku sa zachovali prvé vlastné obecné písomnosti, ktoré svedčia nielen o tom, že tu boli richtári, ale už aj vydávali obecné písomnosti a dokumenty pod obecnou pečaťou. Obecná pečať, ktorú používali, má ako obecný znak neumelo vyobrazeného dvojhlavého orla s latinským nápisom SIGILLVM SARUSIENSE, čiže Pečať Šarlužkovská.
O richtároch na Kajsy zatiaľ nemáme doklady. Obec patrila pod OBVODNÝ NARODNÝ VÝBOR v Zbehoch, kde bol notárom Ambróz Lysý. V roku 1950 sa Obvodné národné výbory rušili a vytvárali sa Miestne národné výbory. Aj v Lužiankach vznikol MNV, ktorý bol zriadený v dome J. Kolára (naproti železničnej stanici), odtiaľ druhé sídlo bolo u Beka (bývalé kino) a nakoniec po dostavaní kultúrneho domu v KD, kde je aj teraz obecný úrad. Po pričlenení obce Lužianky do Nitry boli na našom území vytvorené občianske výbory. Jeden bol pre Kajsu a jeden pre Lužianky.
Občianske výbory v takomto zastúpení a funkčnej pôsobnosti existovali až do komunálnych volieb po tzv. nežnej revolúcii. Prvé slobodné voľby sa konali celoštátne v dňoch 23. - 24.11.1990. Dvaja s najväčším počtom hlasov sa stali automaticky poslancami Mestského zastupiteľstva za mestskú časť Lužianky. Na verejnom zhromaždení 2.1.1993, ktoré sa konalo na počesť vzniku Slovenskej republiky, sa občania rozhodli pre referendum o odčlenení Lužianok od Nitry. Na základe výsledku referenda o odčlenení, Slovenská národná rada prijala Uznesením č. 484 ,odčlenenie sa Lužianok od Nitry s platnosťou od 1.7.1993. Týmto momentom sa stávame znovu samostatnou obcou Lužianky po sedemnásťročnom zlúčení a spravovaní MsNV a následne Mestským úradom v Nitre.

Prihlasenie

Nové z diskusie

  • Žiadne príspevky na zobrazenie
JSN Epic template designed by JoomlaShine.com